Počúvadlianske jazero[1] (do roku 1986: Počúvalské jazero[1]; iné názvy: Počúvadlo, Počúvadlo-jazero) je jazero umelého pôvodu (tzv. tajch), nachádzajúce sa v Banskej Štiavnici, neďaleko obce Počúvadlo, kde patrí medzi najnavštevovanejšie lokality. Rozprestiera sa na ploche 12 ha a je obľúbeným letným ale aj zimným rekreačným strediskom chatárov, turistov, detských táborov a miestom kultúrnych podujatí. Zároveň je východiskom na najvyšší kopec Štiavnických vrchov Sitno.
K 1. júlu 1980 bolo územie rekreačnej oblasti Počúvadlianskeho jazera, pôvodne patriace obci Počúvadlo zlúčené s mestom Banská Štiavnica. Jazero je tak súčasťou mestskej čati Počúvadlianske Jazero.[2]
V banskoštiavnickej oblasti bol vybudovaný od začiatku 16. stor. do polovice 19. stor. unikátny vodohospodársky systém umelých vodných nádrží. Systém pozostával zo 60 umelých vodných nádrží – tajchov – s celkovým objemom 7 mil. m³, ktoré boli navzájom pospájané zbernými (72 km), náhonovými (57 km) a spojovacími jarkami. Vzhľadom na nedostatok prírodných vodných zdrojov v oblasti sa snehová a dažďová voda zachytávala v zberných jarkoch a kumulovala sa vo vodných nádržiach. Z nich sa voda náhonovými jarkami rozvádzala k banským zariadeniam. S vybudovaním tohoto systému sa spájajú mená Matej Kornel Hell, Jozef Karol Hell, ale predovšetkým významný vedec Samuel Mikovíni.
Adresa: Počúvadlo
Banská Štiavnica